Možnosti vzdelanostného turizmu v múzeách na Slovensku - 2.život tradícií?
Zuzana Drugová
Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici
Stará Ľubovňa, 20.november 2013
Možnosti vzdelanostného turizmu v múzeách na Slovensku
Múzeum je nezisková organizácia, stála inštitúcia v službách spoločnosti a jej rozvoja, prístupná verejnosti, ktorá získava, reštauruje, komunikuje a vystavuje hmotné a duchovné doklady o ľuďoch a ich životnom prostredí, pre účely štúdia, vzdelávania a pôžitku.
(Etický kódex Medzinárodnej rady múzeí - ICOM)
Koncepcia starostlivosti o tradičnú ľudovú kultúru, Slovenská republika
Kultúrne dedičstvo, hmotné i nehmotné, je súčasťou materiálneho a duchovného bohatstva Slovenskej republiky.
Tradičná ľudová kultúra predstavuje tú jeho časť, ktorú vytvorili, ktorou žili a dodnes žijú najširšie vrstvy obyvateľstva. Je základom našej kultúrnej identity, zdrojom historického vedomia, patriotizmu a vzdelanosti, poznávania kultúrnej rozmanitosti, nástrojom tolerancie, občianskej súdržnosti a porozumenia medzi národmi.
Prispieva nielen ku kultivovanosti občanov, ale podieľa sa aj na ekonomickom rozvoji.
Je oporou cestovného ruchu, v niektorých odboroch základom či inšpiráciou mnohých podnikateľských aktivít.
Prispieva tak k rozvoju regiónov a mnohých obcí Slovenska občanov.
Kultúrne dedičstvo, hmotné i nehmotné, je súčasťou materiálneho a duchovného bohatstva Slovenskej republiky.
Tradičná ľudová kultúra predstavuje tú jeho časť, ktorú vytvorili, ktorou žili a dodnes žijú najširšie vrstvy obyvateľstva. Je základom našej kultúrnej identity, zdrojom historického vedomia, patriotizmu a vzdelanosti, poznávania kultúrnej rozmanitosti, nástrojom tolerancie, občianskej súdržnosti a porozumenia medzi národmi.
Prispieva nielen ku kultivovanosti občanov, ale podieľa sa aj na ekonomickom rozvoji.
Je oporou cestovného ruchu, v niektorých odboroch základom či inšpiráciou mnohých podnikateľských aktivít.
Prispieva tak k rozvoju regiónov a mnohých obcí Slovenska občanov.
Starostlivosť, ochrana a uchovávanie tradičnej kultúry v pôvodnom prostredí je záležitosťou výlučne dobrovoľnou a realizuje sa iba formou spontánnych aktivít.
V súčasnosti nie sú k dispozícii systematické, vecné ani štatistické údaje o existujúcich, zaniknutých a revitalizovaných javoch a prejavoch tradičnej ľudovej kultúry.
Priamy dotyk s touto kultúrnou sférou má miestna a regionálna samospráva. Od jej podpory bude v značnej miere závisieť ďalší vývin tejto živej tradície.
Silné stránky SWAT analýza
- veľké bohatstvo živej a uchovanej tradičnej kultúry,
- množstvo amatérskych kolektívov, tvorcov a dobrovoľníkov v oblasti folklórnych tradícií, ktorí ich uchovávajú a rozvíjajú prostredníctvom scénického folklóru, ako aj výrobcov v oblasti tradičných remesiel, domáckej remeselnej výroby, výrobcov ľudových hudobných nástrojov a pod.,
- záujem ľudí o tradičné hmotné artefakty i nehmotné prvky kultúrneho dedičstva a snaha o ich aplikáciu v modernom živote,
- sieť regionálnych a miestnych folklórnych festivalov a ďalších podujatí prezentujúcich živú kultúru,
- sieť múzeí, pokrývajúca celé územie Slovenska, s kvalitnými zbierkami z oblasti tradičnej hmotnej kultúry a prezentáciami živej kultúry,
- záujem uchovávať objekty typickej ľudovej architektúry ako chránené domy tradičnej ľudovej kultúry a umenia s hodnotným interiérom v múzeách v prírode a pamiatkových rezerváciách ľudovej architektúry,
- sieť zberateľov vybraných artefaktov tradičnej ľudovej kultúry...
- nedostatok finančných zdrojov na zabezpečenie starostlivosti o tradičnú ľudovú kultúru,
- ochrana tradičnej hmotnej kultúry v jej pôvodnom prostredí nie je koordinovanou činnosťou, usmerňovanou jednotnou metodikou, ale náhodnou aktivitou jednotlivých rezortov či inštitúcií,
- vo väčšine obcí je prezentácia a ochrana miestneho hmotného kultúrneho dedičstva finančnou záťažou obcí a dobrovoľnou aktivitou nadšencov,
- existujúce zbierky nepokrývajú všetky regióny Slovenska a nezaznamenávajú všetky dôležité oblasti nehmotného kultúrneho dedičstva,
- chýba národný zoznam významných dokladov tradičnej hmotnej kultúry Slovenska; ich súpis podľa regionálnych múzeí Slovenska nie je verejnosti dostupný,
- chýba jednotný systém evidovania a národný zoznam významných dokladov nehmotného kultúrneho dedičstva,
- formálne vzdelávanie o tradičnej ľudovej kultúre Slovenska nie je dostatočné,
- popularizácia v médiách (vrátane verejnoprávnych) je nedostatočná, informácie o tradičnej ľudovej kultúre sú často skreslené.
Koncepce účinnější péče o tradiční lidovou kulturu v České republice
Kulturní dědictví v celém svém spektru, tj. movité i nemovité, hmotné i nehmotné, se významně podílí také na rozvoji ekonomiky České republiky, neboť představuje důležitou motivaci pro tzv. turistický průmysl. V některých svých oborech souvisí přímo s produkční činností drobných podnikatelů. Proto významnou měrou ovlivňuje celkový rozvoj jednotlivých obcí a regionů. To platí i o tradiční lidové kultuře, která je specifickou součástí tohoto kulturního dědictví.
Listina základních práv a svobod zaručuje všem občanům právo přístupu ke kulturnímu bohatství. Z toho plyne úloha státu vytvářet podmínky pro to, aby občan mohl toto a související práva realizovat, tedy i úkol všestranně pečovat o kulturní bohatství. Úkolem státu je tedy také péče o uchování a rozvoj slovesných, tanečních, hudebních, obyčejových a jiných projevů tradiční lidové kultury, včetně technologií lidové rukodělné výroby, lidového výtvarného umění a dalších specifických součástí lidové kultury, které náleží do tohoto bohatství.
Cílem předkládaného materiálu je stanovit koncepční nástroje účinnější péče o tradiční lidovou kulturu, a to jako soubor koordinovaných opatření směřujících k její efektivnější identifikaci, dokumentaci, ochraně a využívání a předávání dalším generacím.
Nebezpečí ztráty, kterou tradiční lidová kultura představuje, si uvědomuje světové společenství už po několik desetiletí. Uvědomuje si nutnost ochrany toho pozitivního, co lidstvo při svém vývoji vytvořilo a co se dochovalo do dnešních dnů. Státy vnímají, že např. ztráta tradičních dovedností, uměleckých forem, zvyků či rituálů a dalších hmotných i nehmotných artefaktů tradiční lidové kultury snižuje kulturní rozmanitost světa a může znamenat v některých případech i ztráty poznatků užitečných pro trvale udržitelný rozvoj, jako jsou např. některé zásady a metody tradičního zemědělství, respektu k přírodě apod. Vůdčí intelektuální silou, jak lépe pečovat o tuto nejcitlivější část kulturního dědictví v mezinárodním měřítku, je Organizace spojených národů pro výchovu, vědu a kulturu (UNESCO). Dokument schválený 25. zasedáním Generální konference UNESCO v roce 1989 pod názvem „Doporučení k ochraně tradiční a lidové kultury“ (dále jen „Doporučení“) je dosud jediným mezinárodně uznávaným dokumentem v této oblasti.
Doporučení vybízí členské státy k přijímání opatření nezbytných pro identifikaci, zachování, záchranu, šíření, právní ochranu, propagaci a mezinárodní spolupráci v oblasti tradiční lidové kultury. Státy by měly aplikovat principy a zásady uvedené v Doporučení na svém území podle vlastních právních zvyklostí a pravidel, například i formou zákona, vyžaduje-li to povaha řešení otázky. Doporučení se tak stalo mimořádným a silným podnětem k rozvoji péče o tradiční lidovou kulturu v řadě zemí.
Dokumentace projevů tradiční lidové kultury
- Zpracovat koncepci dokumentace tradiční lidové kultury
- V muzeích vytvářet odborné a ekonomické podmínky pro systematické výzkumy a dokumentaci projevů tradiční lidové kultury v terénu
- Budovat informační databáze dokumentačních fondů v muzeích,
- Finančně podporovat doplňování sbírkových fondů akvizicemi z oboru tradiční lidové kultury.
- Pověřit na národní úrovni a na regionální úrovni vybrané stávající odborné instituce funkcí informačních, školících a metodologických pracovišť pro dokumentaci tradiční lidové kultury a péči o ni (dále jen Regionální pracoviště),
- Zajistit pravidelné zpracovávání přehledu regionálních akcí zacílených na uchování a prezentaci (šíření) projevů tradiční lidové kultury veřejnosti.
Stratégia rozvoja múzeí a galérií v Slovenskej republike do roku 2011
Stratégia rozvoja múzeí a galérií stanovila tieto základné strategické ciele:
- Zlepšenie stavu odbornej správy a ochrany hnuteľného kultúrneho dedičstva.
- Implementácia nových informačných technológií do základných činnosti múzeí a galérií.
- Rozvoj ľudských zdrojov.
- Revitalizácia prezentačných činností s dôrazom na výchovno – vzdelávaciu činnosť.
Stratégia rozvoja cestovného ruchu SR do roku 2013
prijatá uznesením vlády SR č.632 z 24. augusta 2005
Podľa prognózy Svetovej organizácie turizmu (UNWTO) bude turizmus do roku 2020 najrýchlejšie rásť práve v regiónoch stredo-východnej a južnej Európy.
Európska komisia vypracovala obnovenú politiku európskeho cestovného ruchu s názvom „Posilnenie partnerstva v Európskom turizme“. Jej hlavným cieľom je zvyšovať konkurencieschopnosť európskeho cestovného ruchu ...
Najvýznamnejší nárast sa očakáva v oblasti kúpeľného a zdravotného cestovného ruchu, ako aj poznávacieho cestovného ruchu založeného na kultúrnom a prírodnom dedičstve. Objavujú sa nové, prudko sa rozvíjajúce destinácie ponúkajúce inovované produkty a služby.
SWOT analýza cestovného ruchu uvedená na s.19 medzi silné stránky cestovného ruchu na Slovensku zaraďuje kultúrne dedičstvo, ľudové umenie, hudba, zvyky, remeslá, folklór, architektúra, kultúrne programy, festivaly.
SWOT analýza cestovného ruchu do možností zaraďuje tvorbu atraktivít a programov, ich využitie v marketingovej komunikácii a rovnomerný rozptyl na celom území
SWOT analýza cestovného ruchu do príležitostí zaraďuje motiváciu domácich a zahraničných touroperátorov na dovoz turistov do SR za pomoci nových ekonomických nástrojov, ale aj kompletizácia produktu v cieľových miestach
SWOT analýza cestovného ruchu do príležitostí radí systematickú prípravu koncepčných a rozvojových dokumentov zameraných na stratégiu rozvoja cestovného ruchu v obciach, regiónoch i v celoslovenskom rozsahu
SWOT analýza cestovného ruchu medzi slabé stránky zaraďuje živelnosť v rozvoji cestovného ruchu na miestnej, regionálnej i národnej úrovni
Zároveň sa v dokumente konštatuje, že napriek potenciálu, ktorý Slovensko má v cestovnom ruchu, a to aj v porovnaní s okolitými krajinami, jeho vývoj nie je adekvátny, pričom za jeden zo strategických cieľov rozvoja cestovného ruchu označuje mestský a poznávací cestovný ruch (s.24) – aj vzhľadom na fakt, že od 70. rokov 20.storočia v Európe neustále narastá záujem o kultúrne dedičstvo. ... V súčasnosti sa kultúrno-historický potenciál našich miest využíva nedostatočne.
Obrovský potenciál v sebe skrýva aj vidiecky cestovný ruch – v zahraničí neustále narastá záujem o poznávanie života na vidieku, čo Slovensku dáva veľké šance na uplatnenie sa na medzinárodnom trhu vidieckej turistiky.
Od roku 1997 sa na úrovni EU niekoľkokrát s uznaním hodnotil potenciál cestovného ruchu vo vzťahu k zvyšovaniu zamestnanosti a hospodárskeho rastu.
Priamo sa cestovný ruch na HDP i na celkovom počte pracovníkov v rámci EU podieľa 4 %, nepriamo je to u HDP až 11 % a u počtu pracovníkov až 12 %. Preto je cestovný ruch dôležitou oblasťou v rámci obnovenej Lisabonskej stratégie.
Z dlhodobejšieho hľadiska možno uviesť, že za posledné desaťročie bola ročná miera rastu zamestnanosti v ubytovacích a stravovacích zariadeniach (hotely, reštaurácie a kaviarne) takmer vždy vyššia ako miera rastu celkovej zamestnanosti.
Zmeny v demografickej štruktúre Európy významne ovplyvnia oblasť cestovného ruchu.
Očakáva sa ďalší nárast počtu starších ľudí (vo veku 65 rokov a viac), stúpať by mal aj počet ľudí starších ako päťdesiat rokov, cestujúcich v oveľa vyššej miere ako v minulosti.
Územie Slovenska je síce rozlohou neveľké, avšak bohato obdarené atraktivitami cestovného ruchu. Z hľadiska kontinentálnej polohy a rozmanitosti turistických atraktivít je Slovensko podobné vnútroeurópskym krajinám, ako je Rakúsko a Švajčiarsko.
Potenciál cestovného ruchu Slovenska je pomerne rozsiahly, pokrývajúci temer všetky rozhodujúce druhy a formy cestovného ruchu.
Územie Slovenska je síce rozlohou neveľké, avšak bohato obdarené atraktivitami
cestovného ruchu. Z hľadiska kontinentálnej polohy a rozmanitosti turistických atraktivít je Slovensko podobné vnútroeurópskym krajinám, ako je Rakúsko a Švajčiarsko.
Potenciál cestovného ruchu Slovenska je pomerne rozsiahly, pokrývajúci temer všetky
rozhodujúce druhy a formy cestovného ruchu.
Z hľadiska celoročného využitia je dôležité, že na Slovensku je deväť národných parkov, 14 chránených krajinných oblastí početné jazerá, rozsiahle lesy, temer 4000 jaskýň, z ktorých je 12 sprístupnených aj verejnosti...
V súčasnosti je na Slovensku približne 12 tisíc kilometrov značkovaných turistických chodníkov...
Na Slovensku sa tak môže rozvíjať v rôznych podobách letný cestovný ruch a možno realizovať pobyty účastníkov cestovného ruchu pri vode i v prírode.
Desiatky hradov, zámkov, bohatá história a kultúra, 19 mestských pamiatkových rezervácií i 5 prírodných a kultúrnych pamiatok zapísanych do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.
SWAT analýza – silné stránky:
- Najpriaznivejšie podmienky v strednej Európe na horský cestovný ruch letný aj zimný
- Zachovaný prírodný potenciál
- Početnosť národných parkov a sprístupnených jaskýň
- Početnosť historických stavebných pamiatok
- Kultúrne dedičstvo, ľudové umenie, hudba, zvyky, remeslá, folklór, kultúrne programy, festivaly, architektúra
- Jedinečné predpoklady pre kúpeľný a zdravotný turizmus
- Všeobecná vzdelanostná úroveň obyvateľstva
- Absentujúci výrazný turistický imidž
- Neznáma cieľová krajina pre zahraničných návštevníkov
- Nedobudovaná dopravná infraštruktúra
- Nedostatočná orientácia slovenských cestovných kancelárií na organizovanie aktívneho cestovného ruchu
- Nedostatočná starostlivosť o kultúrno-historické pamiatky, nedostatočne zabezpečená prístupnosť sakrálnych pamiatok
- Živelnosť v rozvoji cestovného ruchu
- Nedostatok komplexných turistických produktov
- Objavovanie strednej a východnej Európy v rámci európskeho cestovného ruchu
- Využitie podporných programov z EÚ na dobudovanie infraštruktúry a tvorbu nových produktov
- Stimulácia stredných vrstiev obyvateľstva k účasti na domácom cestovnom ruchu
- Rastúci počet víkendových ciest v Európe
- Príspevok cestovného ruchu k stabilizácii ekonomiky v regióne
- Rastúca medzinárodná konkurencia na trhu cestovného ruchu, obmedzená možnosť presadiť sa
- Nepripravenosť a neexistencia plánov rozvoja cestovného ruchu v regiónoch a cieľových miestach
- Pokles dopytu v rámci domáceho cestovného ruchu
- Zaostávajúce vedomie zachovania prírodných hodnôt v zhoršujúcom sa životnom prostredí
- Podceňovanie ľudského faktora a profesionálnej prípravy zamestnancov cestovného ruchu
Pozitívne príklady
Komplexná prognóza odvetvia Tourism: 2020 Vision, spracovaná WTO, vymedzuje kultúrny cestovný ruch ako jeden z piatich kľúčových segmentov s najväčším rastovým potenciálom.
Na jeho význam v globálnom meradle odkazujú niektoré nedávne marketingové štúdie, ako údaje získané výskumom Travel Industry Assocuiation of America a spoločnosťou Lou Harris, podľa ktorých v 80.rokoch označilo ako hlavný motivačný činiteľ cesty „návštevu kultúrnych, historických a archeologických zaujímavostí“ 27% respondentov danej vzorky, pričom o 10 rokov neskôr to bolo už 50% opýtaných. Cieľ „poznať kultúru“ uviedlo ako hlavnú motiváciu svojej cesty 48% ľudí v roku 1985, ale plných 88% koncom 90.rokov. (KESNER, s.62)
V roku 1976 ICOMOS prijal medzinárodnú chartu kultúrneho turizmu, ktorej ôsma revidovaná verzia bola schválená generálnym zhromaždením ICOMOS v roku 1999... Charta obsahuje šesť princípov pre vyvážený rozvoj turistiky, zameranej na miesta kultúrno – historického dedičstva:
- Pretože domáci a medzinárodný cestovný ruch náleží k popredným nástrojom kultúrnej výmeny, starostlivosť o kultúrne dedičstvo by mala poskytovať zodpovedne a správne riadené možnosti pre bezprostredné prežitie porozumenia kultúrnemu dedičstvu hostiteľskej komunity.
- Vzťah medzi kultúrnym dedičstvom a turistikou je dynamický a zahŕňa konfliktné hodnoty. Mal by byť riadený spôsobom, ktorý zaručuje udržateľný rozvoj pre súčasné aj budúce generácie
- Ochrana kultúrneho dedičstva a plánovanie cestovného ruchu by mali zaisťovať maximálnu kvalitu zážitku pre návštevníkov
- Miestna komunita by mala byť zapojená do procesov plánovania a ochrany kultúrneho dedičstva
- Cestovný ruch by mal byť pre hostiteľskú komunitu prínosom
- Programy propagácie cestovného ruchu by mali ochraňovať a posilňovať charakter prírodného a kultúrneho dedičstva (KESNER, s.62)
- Historické mestá 72,8%
- Poznávanie života a mentality krajiny 66%
- Hrady a zámky 62,4%
- Krajina a príroda 62,1%
- Kontakty s ľuďmi 60,3%
- Príležitosť pre zábavu 58,4%
- Kultúrna ponuka 52,8%
- Česká kuchyňa 41,5% (KESNER, s.66)
Národu je možné násilím zničiť jeho kultúrnu pamäť, rovnako ako jedincovi.
Keby sme však zničili kultúrnu pamäť ľudstva – alebo tomu dokonca napomáhali – potom by sme zabíjali v ľudstve to, čím sa líši od živočíšnej ríše, zabili by sme v človeku človeka.
V tom vidím nielen zmysel, ale aj nádej múzeí pre ľudstvo dnes aj v 21.storočí. (STRÁNSKÝ)
Človek preto môže odporovať Moci – nech má akúkoľvek masku – svojim ľudstvom. Ak nemá ľudstvo opakovane padnúť do područia akejkoľvek Moci, musí tomuto nebezpečenstvu čeliť jedine hodnotami, ktoré robia človeka človekom.
Pretože – ako napísal Jozef Šafárik „hodnosť je prezlečenie Moci ako samozvaného výrobcu a arbitra všetkých hodnôt, teda ich likvidátora. Čím menej hodnôt, tým viac hodností. Bytostné vákuum je prázdne hodnotami, je nabité hodnosťami. Ideálne kasárne! Kultúra substituovaná drezúrou.“ (Kesner, s.86)